Rady pre mladé kolegyne, ako urobiť kariéru na univerzite: Od jednej, ktorá si myslela, že to musí ísť aj inak
Sigrid Schmid-Bortenschlager
Hoci počet žien na rakúskych univerzitách – napriek rôznym opatreniam – už niekoľko rokov znova klesá, nie je vedecká kariéra pre ženy v tejto chvíli bezperspektívna, pretože v najbližších desiatich až pätnástich rokoch dôjde na univerzitách k približne sedemdesiatpercentnému odchodu do dôchodku. Pri veľkom počte uvoľnených miest budú mať potom aj ženy, ako v sedemdesiatych rokoch, opäť určitú šancu vniknúť do inštitúcií, keď splnia formálne kritériá a keď si svoju kariéru naplánujú konformne. Preto odovzdávam – napriek osobnému pesimizmu – svoje skúsenosti a poznatky ďalej:
Žena si musí jasne definovať, čo rozumie pod kariérou, aby si správne zvolila stratégie, a tak sa vyhla neskorším frustráciám:
a) stále miesto na univerzite;
b) habilitácia;
c) riadna profesúra.
V prípade a) a b) vedie ešte stále najjednoduchšia a najistejšia metóda cez posteľ riadneho profesora, v prípade c) je táto metóda medzičasom vo väčšine prípadov skôr na prekážku. Ak žena odmieta túto metódu aj pre a) a b), potom platia nasledujúce rady i v týchto oblastiach.
Raz a navždy sa musíte rozlúčiť s mylným názorom, podľa ktorého je dôležitým kritériom pre kariéru výkon či vedecké publikácie. Ako vo väčšine oblastí našej spoločnosti je aj na univerzite najdôležitejším kritériom sieť osobných stykov, ako aj image „že sem patrím“ (maštaľný pach stáda).
Výber protektora
Budovanie nepostrádateľnej siete stykov sa začína výberom protektora. Aj keď sa o vašom osude dnes oficiálne rozhoduje v grémiách, je existencia ochrancu zo skupiny ordinárov nevyhnutná. Mužská forma je zvolená zámerne, pretože tá hŕstka žien, ktoré prichádzajú pre túto funkciu do úvahy, sa buď a) obávajú konkurencie ďalšej ešte k tomu mladšej ženy, alebo b) venujú svoju (materinskú) starostlivosť z dôvodov objektivity (a iných) radšej mladším mužom, alebo c) zastávajú na základe svojej feministickej angažovanosti medzi profesorstvom tak marginálnu pozíciu, že ich protekcia skôr škodí ako pomáha. Protektor musí byť v správnom veku, t. j. v čase budúcich rozhodnutí (habilitácia) musí byť ešte aktívny, pretože s penzionovaním moc i vplyv náhle mizne. Jediné výnimky: Je naďalej činný v grémiách rozdeľujúcich peniaze alebo v dôležitých časopisoch/edíciách.
Protektor musí mať strednú pozíciu na stupnici medzi vedeckým a univerzitným uznaním a slávou. V prípade, že je slávny, je konkurencia s mužskými záujemcami o protekciu priveľká. (Súkromná rada: starší, konzervatívni profesori sa prekvapivo správajú voči svojim žiačkam často lojálnejšie ako mladší, progresívnejší, pre ktorých sú mužské zväzové štruktúry a najmä výmenné obchody v symbolickej oblasti, kde ženy nemajú čo ponúknuť, dôležitejšie.)
Hlavná pracovná oblasť protektora sa má dotýkať s vašou, nesmú byť však identické alebo sa do veľkej miery prekrývať, pretože v tom prípade hrozí zotročenie.
Ak ste sa už pre protektora rozhodli, musíte sa od neho nechať zvoliť za protekčný subjekt. Čítate jeho spisy, navštevujete jeho semináre a jeho verejné prednášky a kladiete – na podujatí, ale najmä po ňom na chodbe, v rozhovore malej skupiny, vo dvojici, prípadne cez konzultačné hodiny – otázky, ktoré môže zodpovedať referátom zo svojich najnovších publikácií. Vedci milujú, keď môžu výsledky svojho výskumu vysvetľovať publiku – jedno akému. Ich rozkoš z opakovania nepozná hraníc. Nadhodené otázky, ktoré majú charakter potvrdzovania alebo umožňujú ďalšie opakovanie, resp. rozvedenie referátu, sú mimoriadne vítané. Túžbu po vedomostiach a obdiv prakticky nemožno prehnať.
Svoju pracovnú oblasť si vyberajte vzhľadom na protektora – vlastné záujmy sú pritom sekundárne, treba ich však čo najviac integrovať, pretože cesta ku kariére je dlhá a istý vecný záujem o danú pracovnú oblasť je psychologicky nutný. Neradím výber žensky špecifických tém. Treba im síce venovať niekoľko seminárov a prednášok a jednu dve publikácie, ale v žiadnom prípade ich neslobodno postaviť do centra svojej činnosti.
(…)
Sieť osobných stykov
Centrálny je vzťah k protektorovi. Tento so sebou prináša styky s jeho okruhom známych, ktoré treba patrične pestovať. (…) Čo sa týka kontaktov na vašej univerzite, je dôležité zúčastňovať sa všetkých verejných a reprezentatívnych príležitostí (prednášky, diskusné kluby, oslavy…), a to aj vtedy, keď kvôli stratenému času treba presunúť termín odovzdania článku alebo nechať choré dieťa doma samé (stanovenie priorít).
(…)
Treba sa vyhnúť:
- Produkcii nepriateľov;
- Strácaniu času (prevzatím psychosociálnych úloh na pracovisku, starostlivosťou o študujúcich, dobrovoľným preberaním zmysluplných, ale kariéru nerozvíjajúcich prác, ako aj spoluprácou vo vedecky marginálnych mimouniverzitných zariadeniach…). Mnohonásobné psychické a časové zaťaženie žien takýto luxus nepripúšťa, ak žena berie akademickú kariéru vážne. V niektorých prípadoch však môže byť takáto práca potrebná pre vlastnú psychickú rovnováhu, avšak rozhodne ju treba podrobiť prísnemu prieskumu z hradiska analýzy výdaja síl a úžitku a podľa toho ju revidovať.
- Nápadnosti nekonformnosťou. Kariérové šance pre originalitu momentálne prakticky nejestvujú (na umeleckých vysokých školách hádam trocha viac ako na univerzitách);
- Bojovnému zastávaniu ženských pozícií.
Odporúča sa:
- Nájsť si stabilného a na opateru nenáročného manžela, ktorý vašu kariéru bezvýhradne podporuje (nevydaté ženy sú podozrivé);
- Prispôsobiť sa vládnucemu, na tradíciu a aplikáciu orientovanému chápaniu vedy;
- Hrať rolu alibi-ženy;
- Byť stále prítomná bez toho, že by ste sa nechali zavaliť prácou;
- V rozhovoroch opakovane spomínať medzinárodné styky;
- Pestovať image milej, upravenej, bystrej a spoľahlivej kolegyne;
- Oddeľovať profesnú sféru života od súkromnej (psychické a fyzické krízy odsúvať do súkromnej sféry, zaťažiteľnosť v profesii nesmie byť spochybnená – hysterka).
(…)
Keď sa budete pridŕžať týchto rád, mala by byť pre vás univerzitná kariéra aj v spojení s rodinou, ak bol partner zvolený adekvátne, možná. Ak by sa vám nezdala byť kariéra za týchto okolností hodná námahy, tak uvážte, že vedecká práca môže skutočne tešiť a že zničená kariéra môže človeku pokaziť život (ale nemusí). Prípadné cynizmy v týchto veľmi vážne mienených radách vyplývajú zo psychickej štruktúry univerzít a tých, ktorí o nich rozhodujú, nie zo založenia autorky.
Z němčiny přeložila Jana Cviková, publikováno s jejím laskavým svolením.
Vydáno v časopise Aspekt č. 2/1994 (zkrácená verze rad zveřejněných v časopise Script: Frau – Literatur – Wissenschaft im alpen-adriatischen Raum č. 5/1994).